\n\t\t
![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t\t\t<\/p>\n\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n
\t<\/a><\/p>\n
\t\u00a0(Zdroj: Wikipedia)<\/p>\n
Po\u00e9zii prepadne rod\u00e1\u010dka z Odesy Anna Gorenkov\u00e1 u\u017e na gymn\u00e1ziu. Ako 21-ro\u010dn\u00e1 sa vyd\u00e1 za kolegu b\u00e1snika Nikolaja Gumiljova (1886-1921) a r\u00fdchlo zapadne do petrohradsk\u00fdch umeleck\u00fdch kruhov, aj ke\u010f b\u00e1sne vyd\u00e1va pod pseudonymom Achmatovov\u00e1. \u201eNesmie\u0161 hanobi\u0165 meno rodiny,\u201c po\u017eaduje toti\u017e nekompromisne jej otec, ke\u010f diev\u010da recituje svoje b\u00e1sne v presl\u00e1venej kaviarni U T\u00falav\u00e9ho psa.<\/p>\n
Man\u017eelstvo sa kon\u010d\u00ed rozvodom, ale Gumiljov z jej \u017eivota nezmizne. Ke\u010f je v roku 1921 zatknut\u00fd a popraven\u00fd za protisovietsku \u010dinnos\u0165, Annu to \u0165a\u017eko poznamen\u00e1.\u00a0Jej ver\u0161e nesm\u00fa vych\u00e1dza\u0165, je sledovan\u00e1 tajnou pol\u00edciou a zatknut\u00fd je aj jej syn.\u00a0\u201eStr\u00e1cam v\u00f4\u013eu aj silu p\u00edsa\u0165,\u201c prizn\u00e1va poetka.<\/p>\n
Perzek\u00facie ju \u010dakaj\u00fa aj po druhej svetovej vojne. \u201eJej diela s\u00fa predchnut\u00e9 duchom pesimizmu, je \u0161kodliv\u00e1 pre v\u00fdchovu ml\u00e1de\u017ee a pre sovietsku literat\u00faru neprijate\u013en\u00e1,\u201c znie hodnotenie re\u017eimn\u00fdch kritikov. Anna je vyl\u00fa\u010den\u00e1 zo Zv\u00e4zu spisovate\u013eov, u\u017e nesmie publikova\u0165, a pr\u00e1ve vtedy sp\u00ed\u0161e svoju po\u00e9mu Rekviem, symbol utrpenia n\u00e1roda v dob\u00e1ch stalinsk\u00e9ho teroru. Zomiera vo veku 76 rokov a jej najrozsiahlej\u0161ie dielo Po\u00e9ma bez hrdinu bude publikovan\u00e9 a\u017e po roku 1989.<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n
2. To nie je b\u00e1se\u0148, ale samovra\u017eda<\/p>\n
Umelec: Osip Mandel\u0161tam
\n\u017divotn\u00e9 \u00fadaje: 1891\u20131938
\nPovolanie: spisovate\u013e, b\u00e1snik
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ie dielo: \u017dijeme a nec\u00edtime pod sebou svoju krajinu<\/p>\n
\t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Wikipedia)<\/p>\n Vzdelanie je pre Osipa Mandel\u0161tama, syna \u017eidovsk\u00e9ho rukavi\u010dk\u00e1ra z Var\u0161avy, ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. \u0160tuduje na prest\u00ed\u017enej \u0161kole v Petrohrade, na par\u00ed\u017eskej Sorbonne aj v nemeckom Heidelbergu. S\u00fa\u010dasne u\u017e v \u0148om v\u0161ak kl\u00ed\u010di po\u00e9zia. Vyd\u00e1va prv\u00e9 b\u00e1sne a v roku 1912 spoluzaklad\u00e1 liter\u00e1rny spolok Cech b\u00e1snikov. V \u0148om sa rod\u00ed nov\u00fd smer akmeizmus, vymedzuj\u00faci sa proti m\u00f3dnemu symbolizmu a po\u017eaduj\u00faci jasn\u00e9 pomenovania. Pr\u00e1ve Mandel\u0161tam sa st\u00e1va autorom manifestu \u00dasvit akmeizmu.<\/p>\n E\u0161te v roku 1930 mu patr\u00ed \u010destn\u00e9 miesto v zozname v\u00fdznamn\u00fdch sovietskych spisovate\u013eov, ktor\u00fd komunistick\u00e9 politbyro vypracov\u00e1va pre Stalina (1878 \u2013 1953). Potom v\u0161ak prich\u00e1dza zlom. B\u00e1snik sa \u010doraz viac za\u010d\u00edna vymedzova\u0165 proti sovietskej moci. \u201e\u017dijeme a nec\u00edtime pod sebou svoju krajinu, na\u0161e prejavy nie s\u00fa po\u010du\u0165, po\u010duje sa len kreme\u013esk\u00fd vrah,\u201c s\u0165a\u017euje sa vo svojom antistalinskom epigrame. \u201eTo nie je literat\u00fara, ale samovra\u017eda,\u201c varuje ho kolega Boris Pasternak (1890\u20131960), ke\u010f mu Osip svoje dielo pre\u010d\u00edta.<\/p>\n V noci 17. m\u00e1ja 1934 je Mandel\u0161tam zatknut\u00fd a u\u017e o p\u00e1r dn\u00ed ods\u00faden\u00fd na tri roky vyhnanstva na Urale. „Som tie\u0148. Neexistujem. M\u00e1m len jedno pr\u00e1vo – zomrie\u0165,“ s\u0165a\u017euje sa Osip na podmienky vo vyhnanstve. Do Moskvy sa vracia ako zlomen\u00fd \u010dlovek a onedlho ho \u010dak\u00e1 \u010fal\u0161ie zatknutie. \u201eSna\u017eil sa ovplyv\u0148ova\u0165 verejn\u00fa mienku vo svoj prospech \u00famyseln\u00fdm demon\u0161trovan\u00edm svojho zl\u00e9ho zdravia,\u201c p\u00ed\u0161e sa v ob\u017ealobe. V\u00fdsledkom je \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 rokov v t\u00e1bore n\u00faten\u00fdch pr\u00e1c na \u010ealekom v\u00fdchode. To\u013eko v\u0161ak k definit\u00edvnemu trestu pre Osipa Mandel\u0161tama potreba nebude. B\u00e1snik v t\u00e1bore pri Vladivostoku zomiera v posledn\u00fdch d\u0148och roku 1938.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 3. Bulgakov nie je n\u00e1\u0161!<\/p>\n Umelec: Michail Bulgakov \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Wikipedia)<\/p>\n Na to, aby sa stal sovietskemu re\u017eimu nepohodln\u00fdm, je spisovate\u013e Michail Bulgakov vlastne predur\u010den\u00fd u\u017e od narodenia. Jeho otec je profesorom teol\u00f3gie, s\u00farodenci v dobe porevolu\u010dnej ob\u010dianskej vojny bojuj\u00fa na strane bielogvardejcov proti \u010cervenej arm\u00e1de. V rodine sa v\u0161ak db\u00e1 na d\u00f4kladn\u00e9 vzdelanie, a tak Michail onedlho hovor\u00ed siedmimi jazykmi vr\u00e1tane latin\u010diny a gr\u00e9\u010dtiny.\u00a0Za\u010d\u00edna \u0161tudova\u0165 na lek\u00e1rskej fakulte, z\u00edska diplom a nejak\u00fd \u010das pracuje v nemocniciach.<\/p>\n Od roku 1921 u\u017e p\u00f4sob\u00ed v Moskve a literat\u00fara je jeho hlavnou n\u00e1pl\u0148ou \u017eivota. Len\u017ee nie je tak \u00faplne prototypom sovietskeho spisovate\u013ea. U\u017e rom\u00e1n Biela garda v roku 1923 rozblik\u00e1 \u010derven\u00e9 kontrolky \u013eudov\u00fdch komis\u00e1rov a za tri roky tajn\u00e1 pol\u00edcia vykon\u00e1va u Bulgakovho domov\u00fa prehliadku, zabavuje jeho denn\u00edk a rozpracovan\u00e9 texty.\u00a0\u201ePoviedka Psie srdce je zjavne kontrarevolu\u010dn\u00e1,\u201c p\u00ed\u0161e sa v spr\u00e1ve pre \u00fastredn\u00fd v\u00fdbor komunistickej strany. \u201eVo svojich dielach som prejavoval kritick\u00fd a nepriate\u013esk\u00fd postoj k Sovietskemu Rusku,\u201c je Bulgakov n\u00faten\u00fd prizna\u0165 pri v\u00fdsluchu 22. septembra 1926.<\/p>\n Na\u010falej zost\u00e1va v h\u013ead\u00e1\u010diku pol\u00edcie.\u00a0\u201eHra Dni Turbinovcov je protisovietska a Bulgakov nie je n\u00e1\u0161,\u201c nech\u00e1 sa po\u010du\u0165 aj s\u00e1m Stalin. Proti spisovate\u013eovi broj\u00ed\u00a0stran\u00edcka tla\u010d a v roku 1929 s\u00fa v\u0161etky jeho knihy zak\u00e1zan\u00e9. \u201eTak ma nechajte od\u00eds\u0165 zo zeme,\u201c nalieha spisovate\u013e, ale \u017eiados\u0165 o emigr\u00e1ciu mu Stalin osobne zamieta. Bulgakov v tom \u010dase pracuje na svojom najsl\u00e1vnej\u0161om diele Majster a Margar\u00e9ta, ktor\u00e9 v\u0161ak vych\u00e1dza len v samizdate a ofici\u00e1lneho vydania sa do\u010dk\u00e1 a\u017e 30 rokov po autorovej smrti.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 4. N\u00e1vrat do zb\u00faran\u00e9ho domu<\/p>\n Umelec: Marina Cvetajevov\u00e1 \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Wikipedia)<\/p>\n Odmali\u010dka sa Marina Cvetajevov\u00e1 pohybuje v kult\u00farnom prostred\u00ed. Jej otec je riadite\u013eom m\u00fazea a matka v\u00fdznamnou klaviristkou. Marina cestuje s rodi\u010dmi po Eur\u00f3pe, hovor\u00ed nieko\u013ek\u00fdmi jazykmi a u\u017e od \u0161iestich rokov p\u00ed\u0161e b\u00e1sne. Vlastn\u00fa dospelos\u0165 si v\u0161ak ur\u010dite predstavovala inak. Zatia\u013e \u010do man\u017eel, publicista a spisovate\u013e Sergej Efron (1893\u20131941), bojuje na fronte prvej svetovej vojny, ona \u017eivor\u00ed v biede tak ve\u013ekej, \u017ee jej vtedy nezostane ni\u010d in\u00e9, ako svoje dve mal\u00e9 dc\u00e9rky odovzda\u0165 do sirotinca.<\/p>\n Pri \u017eivote ju dr\u017e\u00ed iba po\u00e9zia. \u201eStala sa b\u00e1snickou hviezdou Moskvy, zatia\u013e \u010do Petrohrad mal Annu Achmatovov\u00fa,\u201c p\u00ed\u0161e o nej rak\u00faska publicistka Maria Razumovsky (1923\u20132015). Man\u017eel Sergej medzit\u00fdm sta\u010d\u00ed prebehn\u00fa\u0165 k bielogvardejcom a emigrova\u0165 a Marina v roku 1922 z\u00edskava povolenie nasledova\u0165 ho do Berl\u00edna.\u00a0Nieko\u013eko rokov obaja str\u00e1via aj v \u010ceskoslovensku, k\u00fdm si za svoj domov zvolia Par\u00ed\u017e. Marina tam p\u00ed\u0161e svoje hlavn\u00e9 diela Po\u00e9ma hory a Po\u00e9ma konca, pova\u017eovan\u00e9 za vrchol ruskej milostnej po\u00e9zie. S n\u00e1vratom do vlasti v\u00e1ha. \u201eJe mo\u017en\u00e9 vr\u00e1ti\u0165 sa do zb\u00faran\u00e9ho domu?\u201c p\u00fdta sa vo svojich b\u00e1s\u0148ach.<\/p>\n Do ZSSR sa man\u017eelia vyd\u00e1vaj\u00fa a\u017e na konci 30. rokov a to sa im stane osudn\u00fdm. Kv\u00f4li vykon\u0161truovan\u00fdm obvineniam zo \u0161pion\u00e1\u017ee s\u00fa zatknut\u00ed Marinin man\u017eel aj jej dc\u00e9ra, kon\u010dia v gulagu a u\u017e sa ako rodina nikdy nestretn\u00fa. Marina nesmie publikova\u0165 a \u017eiv\u00ed sa um\u00fdvan\u00edm riadu v kant\u00edne Liter\u00e1rneho fondu. Je st\u00e1le z\u00fafalej\u0161ia. Nakoniec 31. augusta 1941 sp\u00e1cha samovra\u017edu, ke\u010f sa ju tajn\u00e1 pol\u00edcia sna\u017e\u00ed n\u00e1tlakom prin\u00fati\u0165, aby sa stala udava\u010dkou. „Odpustite mi, ale bolo by to len hor\u0161ie. U\u017e nie som sama sebou,“ p\u00ed\u0161e v liste na rozl\u00fa\u010dku.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 5. Svedok neradostn\u00e9ho \u017eivota<\/p>\n Umelec: Isaak Babel \t \t\u00a0(Zdroj: Wikipedia)<\/p>\n Vzdelan\u00fd a nadan\u00fd Isaak Babel stoj\u00ed dlho pevne na strane sovietskeho re\u017eimu. V roku 1920 za ob\u010dianskej vojny bojuje v radoch jazdnej arm\u00e1dy mar\u0161ala Sovietskeho zv\u00e4zu Semjona Bu\u010fonn\u00e9ho (1883\u20131973), \u010do nesk\u00f4r zu\u017eitkuje pri p\u00edsan\u00ed zbierky poviedok \u010cerven\u00e1 jazda. U\u017e vtedy je v\u0161ak jeho l\u00ed\u010denie vojny surov\u00e9 a ne\u010dakane realistick\u00e9, a to vr\u00e1tane krutost\u00ed p\u00e1chan\u00fdch sovietskymi vojakmi.<\/p>\n Babel si t\u00fdm narob\u00ed mnoho nepriate\u013eov, ale ochrann\u00fa ruku nad n\u00edm zatia\u013e dr\u017e\u00ed jeho mentor Maxim Gorkij (1868-1936). Aj tento autor a revolucion\u00e1r sa v\u0161ak nakoniec od Babela odvracia, ke\u010f jeho \u010fal\u0161ie diela pokra\u010duj\u00fa v l\u00ed\u010den\u00ed neradostnej sovietskej reality, predov\u0161etk\u00fdm zni\u010den\u00fdch \u017eivotov za \u010dias n\u00e1silnej kolektiviz\u00e1cie.\u00a0Isaak Babel sa \u010doraz \u010dastej\u0161ie st\u00e1va objektom cenz\u00farnych z\u00e1sahov a v m\u00e1ji 1939 je zatknut\u00fd. „Je obvinen\u00fd z protisovietskej kon\u0161pira\u010dnej teroristickej \u010dinnosti a \u0161pion\u00e1\u017ee,“ tvrd\u00ed tajn\u00e1 pol\u00edcia.<\/p>\n Babela \u010dakaj\u00fa tvrd\u00e9 v\u00fdsluchy vr\u00e1tane mu\u010denia. \u201eMal som v\u00e4zby na trockistov, \u00famyselne som skres\u013eoval realitu a z\u013eah\u010doval \u00falohu strany,\u201c mus\u00ed podp\u00edsa\u0165 a prizn\u00e1va aj obvinenia z protisovietskych deb\u00e1t s kolegami a zo \u0161pion\u00e1\u017enej pr\u00e1ce pre Franc\u00fazsko. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed je ods\u00faden\u00fd na trest smrti a de\u0148 po ozn\u00e1men\u00ed rozsudku popraven\u00fd. Po dlh\u00fdch rokoch, v ktor\u00fdch je Babelovo meno \u00faplne vymazan\u00e9 z hist\u00f3rie sovietskej literat\u00fary, je a\u017e v roku 1947 posmrtne vydan\u00e1 antol\u00f3gia jeho textov. \u201eJe to jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia,\u201c p\u00ed\u0161e v predslove spisovate\u013e Ilja Erenburg (1891\u20131967).<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 6. Perzek\u00facia aj po smrti<\/p>\n Umelec: Michail Zo\u0161\u010denko
\n\t\t![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691511_868_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t\t\t<\/p>\n
\n\u017divotn\u00e9 \u00fadaje: 1891\u20131940
\nPovolanie: spisovate\u013e, dramatik
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ie dielo: Majster a Margar\u00e9ta<\/p>\n
\n\t\t![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691511_758_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t\t\t<\/p>\n
\n\u017divotn\u00e9 \u00fadaje: 1892\u20131941
\nPovolanie: poetka
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ie dielo: Po\u00e9ma hory<\/p>\n
\n\t\t![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691511_975_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t\t\t<\/p>\n
\n\u017divotn\u00e9 \u00fadaje: 1894\u20131940
\nPovolanie: spisovate\u013e, dramatik
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ie dielo: \u010cerven\u00e1 jazda<\/p>\n
\n\t\t![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691512_597_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t<\/a><\/p>\n
\n\u017divotn\u00e9 \u00fadaje: 1894\u20131958
\nPovolanie: spisovate\u013e, dramatik
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ie dielo: Pred v\u00fdchodom slnka<\/p>\n
![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691512_506_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t<\/a><\/p>\n![\"Sovietsky](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/1779691512_699_Sovietsky-teror--Sest-umelcov-.jpg\" "\\"Sovietsky")
\t\t\t<\/p>\n