{"id":85288,"date":"2026-05-31T22:31:17","date_gmt":"2026-05-31T22:31:17","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/85288\/"},"modified":"2026-05-31T22:31:17","modified_gmt":"2026-05-31T22:31:17","slug":"voda-ako-hlavna-architektka-mesta-po-celej-europe-sa-pretekaju-v-revitalizacii-svojich-nabrezi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/85288\/","title":{"rendered":"Voda ako hlavn\u00e1 architektka. Mest\u00e1 po celej Eur\u00f3pe sa pretekaj\u00fa v revitaliz\u00e1cii svojich n\u00e1bre\u017e\u00ed"},"content":{"rendered":"

Rieka je pulz mesta, \u017eiv\u00e1 os, ktor\u00e1 nesie jeho minulos\u0165 i bud\u00facnos\u0165, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd mestotvorn\u00fd prvok aj priestor mesta. M\u00e1 svoju prirodzen\u00fa kostru, ktor\u00e1 sp\u00e1ja \u0161tvrte, podporuje verejn\u00fd \u017eivot a nesie kult\u00farnu pam\u00e4\u0165 \u00fazemia. Je \u017eiv\u00fdm organizmom, ktor\u00fd in\u0161piruje a d\u00e1va mestu jeho identitu a DNA. Miesto, kde sa stret\u00e1va \u010das, priestor a \u010dlovek.<\/p>\n

Ako sa pr\u00edstup k rozvoju n\u00e1bre\u017eia l\u00ed\u0161i od mesta po mesto? Ak\u00e9 faktory je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zv\u00e1\u017ei\u0165 pri ve\u013ek\u00fdch projektoch prestavby? Ak\u00e9 inovat\u00edvne n\u00e1pady a met\u00f3dy z posledn\u00fdch rokov by sa mali prija\u0165? Aby sme odpovedali na tieto ot\u00e1zky, pozrime sa na nieko\u013eko rozsiahlych projektov prestavby n\u00e1bre\u017eia vo ve\u013ek\u00fdch eur\u00f3pskych mest\u00e1ch. A\u00a0mo\u017eno uvid\u00edme, \u010d\u00edm by sme sa mohli in\u0161pirova\u0165 pri tvorbe Bratislavy ako mesta na rieke a\u00a0nie ved\u013ea nej.<\/p>\n

Rieka mala po st\u00e1ro\u010dia obrovsk\u00fd vplyv na formovanie mestsk\u00e9ho \u017eivota a charakteru mesta. Chr\u00e1nila ho alebo naopak \u2013 bola pre\u0148 najv\u00e4\u010d\u0161ou hrozbou. Kedysi bola rieka prirodzenou osou, okolo ktorej r\u00e1stli ulice, mosty, n\u00e1mestia aj verejn\u00e9 priestory. Ur\u010dovala, kde sa bude mesto roz\u0161irova\u0165, kde bude centrum a kde vznikn\u00fa nov\u00e9 funkcie. Bola ru\u0161nou hlavnou dopravnou tepnou miest, bodom ritu\u00e1lov, trhov, stret\u00e1vania sa \u013eud\u00ed aj centrom spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n

\u010casto tvorila hranicu medzi spolo\u010densk\u00fdmi vrstvami alebo kult\u00farami. No ako i\u0161iel \u010das, aj \u201evoda mnoh\u00e9 odniesla\u201c. Dnes s\u00fa jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch funkci\u00ed rieky krajinn\u00e9, priestorov\u00e9 a soci\u00e1lne hodnoty. Rieka dok\u00e1\u017ee dokonale zv\u00fdrazni\u0165 jedine\u010dn\u00fa atmosf\u00e9ru mesta, ktor\u00fdm pretek\u00e1. M\u00e1 schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 uzlov\u00e9 body, ktor\u00e9 mestu dod\u00e1vaj\u00fa jeho individu\u00e1lny charakter.<\/p>\n

Rozvoj n\u00e1bre\u017e\u00ed sa st\u00e1va k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm aspektom roz\u0161irovania miest v modernej Eur\u00f3pe. Od Kodane po Kol\u00edn nad R\u00fdnom, od Viedne po Rotterdam, mest\u00e1 po celej Eur\u00f3pe sa pretekaj\u00fa v revitaliz\u00e1cii svojich n\u00e1bre\u017e\u00ed.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fd \u201emaster pl\u00e1n\u201c<\/p>\n

Jedna z prv\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch prestavieb, ktor\u00fa sme si \u201ev\u0161imli\u201c aj v\u010faka tomu, \u017ee na jej \u010dele bol zn\u00e1my urbanista a architekt Peter Gero, ktor\u00fd st\u00e1l pri vzniku mestskej \u0161tvrte HafenCity. Hamburg zalo\u017eil pr\u00edspevkov\u00fa organiz\u00e1ciu HafenCity, ktorej \u00falohou je komplexne riadi\u0165 rozvoj tejto mestskej \u0161tvrte.<\/p>\n

Do vienka dostala pozemky a\u00a0\u0161tartovac\u00ed bal\u00edk pe\u0148az\u00ed. Doteraz si v\u00fdstavba HafenCity vy\u017eiadala s\u00fakromn\u00e9 invest\u00edcie vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 10 mili\u00e1rd eur a\u00a03 miliardy eur z\u00a0verejn\u00fdch financi\u00ed z\u00edskan\u00fdch predajom pozemkov v\u00a0HafenCity. Nasledovalo tak\u00e9 podstatn\u00e9 vypracovanie \u201emaster pl\u00e1nu\u201c.<\/p>\n

\"Voda\"Voda<\/a>HafenCity v Hamburgu je \u0161tvr\u0165 navrhnut\u00e1 s d\u00f4razom na verejn\u00fd priestor. V tejto \u0161tvrti sa nach\u00e1dzaj\u00fa promen\u00e1dy, parky, re\u0161taur\u00e1cie, kaviarne, m\u00faze\u00e1 a kult\u00farne centr\u00e1. Tieto verejn\u00e9 priestory sl\u00fa\u017eia ako miesta pre stretnutia, oddych a kult\u00farne aktivity. T\u00e1to koncepcia pom\u00e1ha vytv\u00e1ra\u0165 inkluz\u00edvne a z\u00e1bavn\u00e9 mestsk\u00e9 prostredie, ktor\u00e9 podporuje komunitn\u00fd \u017eivot. Dnes m\u00e1me jedine\u010dn\u00fa \u0161ancu vytvori\u0165 podobn\u00e9 miesto aj zo Zimn\u00e9ho pr\u00edstavu v Bratislave. Sta\u010d\u00ed neprem\u00e1rni\u0165 \u0161ancu. | Zdroj: Shutterstock<\/p>\n

Na z\u00e1klade neho postupne vznikali detailnej\u0161ie \u00fazemn\u00e9 pl\u00e1ny z\u00f3n. \u201eMaster plan vytvoril z\u00e1kladn\u00fa filozofiu, \u0161truktur\u00e1lne princ\u00edpy rozvoja HafenCity,\u201c\u00a0povedal Peter Gero s\u00a0t\u00fdm, \u017ee v\u00edzia bola roz\u0161\u00edri\u0165 do tohto priestoru mesto spolu s\u00a0kult\u00farou, b\u00fdvan\u00edm, administrat\u00edvnymi priestormi, ako aj mo\u017enos\u0165ami na \u0161port a\u00a0n\u00e1kupy, teda vytvori\u0165 nov\u00fa \u017eiv\u00fa mestsk\u00fa \u0161tvr\u0165 v\u00a0centre Hamburgu.<\/p>\n

Dnes je HafenCity pr\u00edjemn\u00fdm miestom na \u017eivot, aj ke\u010f jeho rozvoj nie je ani z\u010faleka dokon\u010den\u00fd. St\u00e1le sa tu nach\u00e1dzaj\u00fa pozemky \u010dakaj\u00face na v\u00fdstavbu alebo tak\u00e9 ako napr\u00edklad Speicherstadt, historick\u00fd komplex skladov, ktor\u00fd je od roku\u00a02015 zap\u00edsan\u00fd na Zozname svetov\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n

V\u0161adepr\u00edtomn\u00e1 a v\u00edtan\u00e1 voda<\/p>\n

Rotterdam je jedno z\u00a0miest mesto, ktor\u00e9 m\u00e1 tento rok \u00faplne \u201edostalo\u201c. Rieka ovplyv\u0148uje v\u0161etko, \u010do si len viete predstavi\u0165. Voda je v\u0161adepr\u00edtomn\u00e1 a\u00a0v\u00edtan\u00e1. B\u00fdvala som v\u00a0\u010dasti Kop van Zuid, presnej\u0161ie v\u00a0budove The Roterdam, bezprostredne pri Erasmovom moste. A\u00a0bolo vtedy pr\u00edjemn\u00e9 leto. Po\u010das ve\u010dernej prech\u00e1dzky som pozorovala \u201eoby\u010dajn\u00fd \u017eivot\u201c pri vode.<\/p>\n

Deti v\u00fdskali a sk\u00e1kali do nej, vyliezali a\u00a0op\u00e4\u0165 sk\u00e1kali. Ne\u00fanavne, dookola. V\u00a0takejto \u0161tvrti \u013eudia \u017eij\u00fa, pracuj\u00fa, posed\u00e1vaj\u00fa na tr\u00e1ve, vychutn\u00e1vaj\u00fa si v\u00edno v kaviar\u0148ach a re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch, nav\u0161tevuj\u00fa divadl\u00e1, \u0161tuduj\u00fa na univerzite a prech\u00e1dzaj\u00fa sa popri vode. Predstavte si, \u017ee by bolo nie\u010do podobn\u00e9 u\u00a0n\u00e1s. Pod\u013ea pl\u00e1nova\u010dov projektu developersk\u00fd projekt Kop van Zuid od architektonick\u00e9ho ateli\u00e9ru Beyond Plan B ur\u00fdchlil aj transform\u00e1ciu susedn\u00fdch \u0161tvrt\u00ed Rotterdamu.<\/p>\n

Dlhoro\u010dn\u00e1 tvrd\u00e1 pr\u00e1ca<\/p>\n

Mesto, tak ako v\u0161etky ostatn\u00e9, ktor\u00fdm z\u00e1le\u017e\u00ed na kvalite \u017eivota v\u00a0symbi\u00f3ze s\u00a0riekou, pracuje na rozvoji tejto \u0161tvrte u\u017e roky. Za\u010diatkom 80. rokov 20. storo\u010dia sa pr\u00edstavn\u00fd priemysel postindustri\u00e1lneho Rotterdamu postupne presunul na predmestia, po pr\u00fade rieky a bli\u017e\u0161ie k moru. Opusten\u00e9 oblasti na oboch stran\u00e1ch rieky sa v priebehu 40 rokov premenili z opusten\u00fdch loden\u00edc na ob\u013e\u00faben\u00fa \u0161tvr\u0165.<\/p>\n

Vizu\u00e1lne odv\u00e1\u017eny a rozmanit\u00fd developersk\u00fd projekt s mnoh\u00fdmi mrakodrapmi (vr\u00e1tane ikonick\u00e9ho De Rotterdamu od OMA, kancel\u00e1rie, ktor\u00e1 vypracovala predbe\u017en\u00fa \u0161t\u00fadiu pre projekt pr\u00edstavn\u00e9ho mesta Riga) bol prepojen\u00fd Erasmov\u00fdm mostom a novou linkou metra. Za zmienku stoj\u00ed aj zapojenie architektov do priemyseln\u00e9ho dedi\u010dstva Rotterdamu. Napr\u00edklad obytn\u00fd v\u00fd\u0161kov\u00fd dom Fenix I\u00a0sa nach\u00e1dza priamo na streche b\u00fdval\u00e9ho pr\u00edstavn\u00e9ho skladu. V\u00a0tejto oblasti je aj zn\u00e1ma gal\u00e9ria Fenix.<\/p>\n

Z\u00a0pr\u00edstavu nem\u00f4\u017ee by\u0165 lunapark<\/p>\n

V\u00a0Rotterdame dok\u00e1zali rieku spr\u00edstupni\u0165 verejnosti bez toho, aby sa z\u00a0jednotliv\u00fdch lokal\u00edt stal lunapark. Ako to v\u0161ak dosiahnu\u0165 v\u00a0pr\u00edpade Zimn\u00e9ho pr\u00edstavu? \u201eVhodn\u00fdm \u0161trukturovan\u00edm verejn\u00e9ho priestoru, v\u00fdberom funkci\u00ed vybavenosti i\u00a0drobn\u00e9ho retailu.<\/p>\n

\"Voda\"Voda<\/a>Hladina vody v R\u00fdne kol\u00ed\u0161e po\u010das roka o desa\u0165 metrov. Tejto v\u00fdzve, \u010delia mnoh\u00e9 mest\u00e1. Cobe sa ju v\u0161ak sna\u017e\u00ed premeni\u0165 na v\u00fdhodu pri navrhovan\u00ed novej \u0161tvrte. | Zdroj: Shutterstock<\/p>\n

Bolo by v\u00fdborn\u00e9, keby sa n\u00e1m podarilo zabezpe\u010di\u0165, aby s\u00fa\u010das\u0165ou reanim\u00e1cie Zimn\u00e9ho pr\u00edstavu bola aj nov\u00e1 verejn\u00e1 budova s\u00a0kult\u00farno-spolo\u010denskou funkciou, ktorej rozptylov\u00e9 priestory by \u0165a\u017eili z\u00a0kontaktu s\u00a0vodnou hladinou podobne, ako s\u00fa na n\u00e1bre\u017enej hrane v\u00a0Kodani \u0161pi\u010dkov\u00e9 modern\u00e9 budovy kr\u00e1\u013eovskej kni\u017enice, divadla \u010di opery,\u201c odpovedal n\u00e1m na ot\u00e1zku Juraj \u0160ujan, hlavn\u00fd architekt mesta Bratislava.<\/p>\n

\u201eVe\u013ek\u00fd potenci\u00e1l na citliv\u00e9 prepojenie mesta s\u00a0pr\u00edrodou predstavuje aj idea Bratislavsk\u00e9ho dunajsk\u00e9ho parku, ktor\u00e9ho \u0161t\u00fadiu vypracoval \u0161irok\u00fd t\u00edm pr\u00edrodovedcov, vodohospod\u00e1rov a\u00a0architektov spolu s\u00a0odborn\u00edkmi Metropolitn\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu Bratislavy. Rie\u0161i ochranu, obnovu a\u00a0spr\u00edstupnenie krajinn\u00e9ho p\u00e1su lu\u017en\u00fdch lesov a\u00a0zvy\u0161kov ramennej s\u00fastavy popri dunajsk\u00fdch brehoch,\u201c dodal.<\/p>\n

Nez\u00e1vislos\u0165 od \u00e1ut <\/p>\n

Architektonick\u00fd ateli\u00e9r Cobe sa s\u00a0revitaliz\u00e1ciou pr\u00edstavn\u00fdch browfieldov, zd\u00e1 sa, riadne rozbehol. Koda\u0148, konkr\u00e9tnej\u0161ie \u010das\u0165 Nordhavn, je \u010fal\u0161\u00edm projektom na ich zozname. Tento opisuj\u00fa ako projekt ak\u00e9hosi \u201emestsk\u00e9ho s\u00faostrovia\u201c s rozsiahlymi lodn\u00fdmi dokmi \u2013 plo\u0161inami siahaj\u00facimi do mora \u2013 a okolitou oblas\u0165ou organizovanou do odli\u0161n\u00fdch \u201eostrovov\u201c.<\/p>\n

Aby sa tento rozsiahly rozvoj zmestil do are\u00e1lu b\u00fdval\u00e9ho priemyseln\u00e9ho pr\u00edstavu, postavili stanicu metra, ktor\u00fa dop\u013a\u0148a sie\u0165 cyklotr\u00e1s napojen\u00fdch na existuj\u00facu cyklistick\u00fa infra\u0161trukt\u00faru mesta. Vzh\u013eadom na to, \u017ee D\u00e1ni uprednost\u0148uj\u00fa bicykle ako dopravn\u00fd prostriedok, tieto opatrenia s\u00fa v s\u00falade s\u00a0d\u00f4razom, ktor\u00fd mesto kladie na udr\u017eate\u013en\u00e9 mo\u017enosti cestovania.<\/p>\n

Nordhavn bol starostlivo navrhnut\u00fd tak, aby uprednost\u0148oval pohodlie a\u00a0rados\u0165 chodcov, cyklistov a pou\u017e\u00edvate\u013eov verejnej dopravy a odr\u00e1dzal od z\u00e1vislosti od \u00e1ut \u2013 \u010do je z\u00e1kladn\u00e1 charakteristika mesta, ktor\u00e9 sa sna\u017e\u00ed by\u0165 futuristick\u00e9, vr\u00e1tane Nordhavnu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Rieka je pulz mesta, \u017eiv\u00e1 os, ktor\u00e1 nesie jeho minulos\u0165 i bud\u00facnos\u0165, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd mestotvorn\u00fd prvok aj priestor mesta.…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":85289,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[8],"tags":[30932,33,43,40,42,36,50,30933,49,48],"class_list":["post-85288","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-svet","tag-fokus","tag-news","tag-sk","tag-slovak","tag-slovencina","tag-spravy","tag-svet","tag-voda-v-meste","tag-world","tag-world-news"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/116671564194149068","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/85288","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=85288"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/85288\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/85289"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=85288"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=85288"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=85288"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}