Časté a dlhé denné spanie u starších ľudí nemusí byť zlozvyk. Môže signalizovať skrytý zdravotný problém.
Krátke zdriemnutie po obede môže byť pre telo aj mozog užitočné. Dokáže zlepšiť bdelosť, náladu, reakčný čas aj schopnosť sústrediť sa. Problém nastáva vtedy, keď sa z občasného oddychu stane rutina. Ak si naň telo a mozog zvyknú, môžu ho presúvať aj do skorších hodín počas dňa.
Nový výskum amerických vedcov naznačuje, že najmä u starších dospelých môžu určité vzorce spánkového rytmu signalizovať zdravotné problémy. Neznamená to však, že samotné zdriemnutie škodí. Skôr môže upozorňovať na to, že telo bojuje s problémom, ktorý sa zatiaľ nestihol inak prejaviť.
Keď si telo pýta spánok príliš často
Vedci si detailne posvietili na spánkovú hygienu u 1338 ľudí nad 56 rokov. Tí nosili na zápästí zariadenia, ktoré zaznamenávali ich pohyb a oddych. Vďaka tomu nebol výskum odkázaný len na informácie, ktoré ľudia sami poskytli, ale na objektívne dáta zbierané počas celého dňa.
Výsledky ukázali, že dlhšie a častejšie pospanie si počas dňa súviselo s vyšším rizikom úmrtia počas sledovaného obdobia. Každá ďalšia hodina denného spánku bola spojená približne s 13-percentným nárastom rizika. Každé ďalšie zdriemnutie denne zas so 7-percentným nárastom. Zaujímavý bol aj čas. Ľudia, ktorí si zvykli zdriemnuť najmä ráno, mali asi o 30 percent vyššie riziko než tí, ktorí spali skôr v skorých popoludňajších hodinách.
Ranná ospalosť môže byť dôležitý signál
Ráno býva zdravý človek prirodzene bdelý. Ak sa senior pravidelne cíti unavený už dopoludnia, môže ísť o signál, ktorý sa oplatí sledovať. Za skorou únavou môže byť nekvalitný nočný spánok, porucha dýchania počas spánku, narušený denný biorytmus, depresia, srdcovo-cievne ochorenia alebo počiatočné neurologické zmeny.
Autori štúdie pritom zdôrazňujú dôležitú vec. Výskum ukazuje súvislosť, nie priamu príčinu. Inak povedané, zdriemnutie samo osebe nespôsobuje zhoršovanie zdravotného stavu. Môže však byť viditeľným prejavom toho, že organizmus zápasí s iným problémom. Aj preto môžu mať nositeľné zariadenia, napríklad inteligentné hodinky alebo náramky, väčší význam než len počítanie krokov. Zmeny v dennom spánku môžu lekárom poskytnúť skorú stopu, že zdravotný stav človeka sa mení.
Krátko áno, dlho radšej nie
Odborníci na spánok sa zhodujú v tom, že najlepšie a najúčinnejšie býva krátke zdriemnutie v dĺžke približne 10 až 30 minút, ideálne v skorom popoludní, no nie príliš neskoro. Takýto oddych môže osviežiť bez toho, aby narušil nočný spánok. Dlhé denné spanie však môže vytvoriť nepríjemný kruh. Človek si pospí cez deň, večer horšie zaspáva, v noci sa budí a na ďalší deň je opäť unavený. U starších ľudí, ktorí majú viac príležitostí sadnúť si a zdriemnuť, sa tento cyklus môže rozbehnúť nenápadne.
Dôležitá je preto pravidelnosť. Telo lepšie funguje, keď chodí spať a vstáva približne v rovnakom čase. Stabilný režim pomáha nastaviť vnútorné hodiny, ktoré ovplyvňujú hormóny, telesnú teplotu, trávenie aj srdcovo-cievny systém.